Quo vadis spravodajstvo na Markíze?

Autor: Lukáš Milan | 5.7.2005 o 17:55 | Karma článku: 9,25 | Prečítané:  2288x

Po dlhšom čase som si pozrel Televízne noviny na televízii Markíza. Konkrétne tieto. Trochu som sa pousmial, trochu som zaplakal, a tak trochu som prepol.  

Pravdupovediac tortúru som si v pondelok 4. júla 2005 odtrpel od začiatku do konca. Moje subjektívne rozpoloženie malo však aj objektívne dôvody a neboli to iba moje antipatie k niektorým ľuďom z Markízy. 

 

 

 

 

 

Začiatok Televíznych novín bol vcelku obstojný. Aj keď zaradiť medzi headliny tri dni starú správu, že sa na slovenskom trhu objavili zdravotne závadné hračky považujem za neadekvátne. O tom však neskôr. Téma ako žaloba prezidenta Ivana Gašparoviča na ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, či majetkové priznania sudcov sú hodné hlavných správ. I keď v tomto prípade mal minister Zajac oveľa väčší priestor a Daniel Krajcer v záveročnom stand up-e vyhlásil, že „podľa viacerých politikov boli ústavní činitelia klientmi nebankových subjektov.“ Iba vetu predtým nepriamo kritizoval ministra, že neprezradil svoje zdroje, ktoré kritizovali prezidenta republiky. Niekto víno káže a vodu pije. Alebo naopak? Používanie klišé typu: „viacerí XY tvrdia“, „podľa mnohých...“ alebo „je verejným tajomstvom...“ pôsobia lacno a nedôveryhodne.

 

 

 

 

Za najvydarenejší newsreport považujem ten o majektových priznaniach sudcov. Vcelku zaujímavo prichytili sudcu, ako sa nevie vyjadriť k miliónovému daru od vlastnej matky. Človek si aspoň vytvorí názor, bez toho, aby mi ho niekto podsúval. Na druhej strane to však treba brať s rezervou, lebo nevieme okolnosti za akých mu telefonovali (keď človeka zobudia po fláme, tak toho veľa zmysluplného nevyprodukuje), ako to redaktorka zostrihala atď. Ale ak vychádzame z predpokladu, že to nijak neštylizovala, potom je to zaujímavý príspevok.

 

 

Odvtedy sa to začalo sypať. Ján Tribula z Vysokých Tatier. Strach a hrôza. Neviem, či sa snaží napodobniť Jozefa Kubániho z Jojky, ale rozhodne mu to nejde. Urobiť reportáž o páde horolezca a pokrývať to najmä obrázkami človeka v nemocnici je pre neprijateľné. Nakoniec použil aj obrázky zo záchrannej akcie, ale nebolo jasné, či sú to ilustračné zábery, alebo autentické snímky toho nešťastníka so zlomenou nohou. Nekonečné vyjadrenia aktérov (v ktorých som sa po čase stratil) a na druhej strane veľmi krátke prestrihy na atratktívne zábery zo samotnej záchrannej akcie boli na zaplakanie. Keby ich použil na začiatku reportáže, tak to mohlo byť oveľa lepšie. Ale rozumiem prečo to tak bolo. Reprotér Tribula sa potreboval ukázať na obraze. On je predsa dôležitejší ako samotná správa. Záverečný stand up, keď do obrazu vošiel človek preoblečený za medveďa, nebudem komentovať.

Okrem Tribulu sa v pondelok 4. júla 2005 zaskveli aj dve ženy. Erika BarkolováAlexandra Gogová. Prvá mala reportáž z tlačovej konferencie Pavla Ruska a druhá o škodlivých hračkách. Keď si pozriem Televízne noviny na Markíze, nemôžem si pomôcť, ale všetky reči ministra hospodárstva o jeho žiadnom vplyve v tejto televízii mi prídu ako rozprávky na dobrú noc pre štvroročné deti. Televízia Markíza = PR agentúra ministerstva hospodárstva a strany ANO. Šot o tom, ako minister ide chudnúť je spravodajsky hodný Nového Času a maximálne do TELE TELE, respektíve S.O.S. Škoda, že obe relácie parodujú iné televízie. Ešte ako tému by som to prijal, ale dávať ministrovi priestor v priamych vyjadreniach spolu viac ako 30 sekúnd je príliš aj pre mňa ako liberála.

 

 

Iným skvostom bol príspevok Alexandry Gogovej o hračkách smradošoch. Reportáž začína stand up-om, kde tvrrdí, že slovenské matky nie sú z americkej hračky nadšené a podporuje to tromi vyjadreniami v ankete. Takže na základe troch žien, všetky slovenské matky tieto hračky odmietajú. Zaujímavé. Rovnako predsa nie je problém nahrať troch pubertiakov, ako sa obdivne vyjadrujú k fašizmu a prehlásiť, že všetci ľudia na Slovensku obdivujú nacionálny socializmus. Používanie ankiet v spravodajstve je vo všeobecnosti problematické. Vždy je to manipulácia. Redaktor si vyberie len tie názory, ktoré mu sedia do koncepcie reportáže. Inak sama Alexandra Gogová si v reportáži sémanticky protirečila. Ak slovenské matky nemajú o takéto hračky záujem, potom s ich škodlivosťou to nie je až taký problém, ako sa snažila vykresliť. Problém smraďošov sa týkal zopár jedincov a teda si nemyslím, že mal taký celospoločenský význam, aby sa táto správa objavila v headlinoch na úvod Televíznych novín. Redaktorka Gogová sa neubránila komentovaniu a ničím nepodloženým a navyše nič nehovoriacim konštatovaniam, pri ktorých skĺzavala do zbytočného mentorovania: „Ak z izby vašeho dieťaťa vychádza nepríjemný zápach, radšej rýchlo skontrolujte s čím sa hrá, aby si náhodou neublížilo.“

 

Čo na záver? Je to hrôza. Vôbec by som sa nepozastavoval nad kvalitou spravodajstva, veď je to súkromná televízia, ale nech sa tým spravodajstvom nechvália ako výkladnou skriňou. O Jojke vieme svoje a aj tak sa na ich správy ľudia pozerajú. Markíza sa snaží prezentovať ako seriózna televízia, čo kontrastuje s vysielaným výsledkom o siedmej hodine večer. Nadbytočné používanie ankiet, dlhé sychrónne výpovede, krátke prestrihy, zlá intonácia, minimálny autorský prístup (naskladané výpovede piatich ľudí plus záverečný stand up a reportáž je hotová). To všetko sú chyby, ktoré sa dajú veľmi ľahko odstrániť, ale to by nesmel niekto zaspať na vavrínoch.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zástupca firmy, ktorej zadržali 112 kamiónov: Hľadáte problém tam, kde nie je

Belgické úrady podozrievajú firmu North Sea Express, že vykorisťuje vodičov.

KOMENTÁRE

Môže byť Harabin škodcom?

Aj v pozícii radového sudcu vyzerá Harabin na nebezpečného škodcu.


Už ste čítali?