História prostitúcie a jej vplyv na vývoj spoločnosti

Autor: Lukáš Milan | 30.7.2006 o 21:45 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  5447x

Kým jedno politické hnutie chce zverejňovať mená zákazníkov, predseda inej strany by najradšej prostitúky najradšej bil pelendrekom, ze to, že tých chudákov, ťažko pracujúcich kamionistov, ohrozujú pohlavne prenosnými chorobami. Slovensko momentálne žije inými problémami ako je prostitúcia, jej legalizácia, regulácia resp. absolútne zakázanie. Nasledujúca séria článkov nebude rozoberať súčasný morálny, či legislatívny rámec prostitúcie, ale najmä jej dávnu históriu. Niekedy úsmevnú, niekedy menej zábavnú, ale v každom prípade organizovanú. Už len z pohľadu na staroveký systém predajnej lásky je jasné, že to bol nezanedbateľný príjem do štátneho (mestského) rozpočtu. Tu je možno riešenie na sociálne sľuby premiéra Róberta Fica. Namiesto bitia, ako to chce jeho koaličný kolega by bolo vhodnejšie prostitúky zlegalizovať a zdaniť, a tým by zostalo aj na všetky možné sociálne výhody pre občanov. No ale dosť bolo úvodných rečí, poďme na to.

Auletrída, zabávačka a prostitútka hrá na flaute pre klienta na hostine. 480 p.n.l.Auletrída, zabávačka a prostitútka hrá na flaute pre klienta na hostine. 480 p.n.l.Joseph Jastrow, zdroj: Wikipedia

Časy pohanské - čo bolo pred Aténami

V prvotnopospolnej spoločnosti prostitúcia nemohla existovať. V prvom rade preto, lebo jednou z podmienok zaradenia určitej činnosti do kolónky prostitúcia je potrebná odmena, remeselnosť a určitá nemožnosť voľby. Ako je všeobecne známe, ľudia v prvotnopospolnej spoločnosti sa nehnali za majetkom už len z toho dôvodu, že žiaden súkromný majetok neexistoval. Všetko bolo všetkých (doslova všetko, teda aj ženy, avšak platili určité rodové resp. kmeňové pravidlá). Ľudia mali problém prežiť z toho, čo im príroda poskytla a nie ešte myslieť na všelijaké zábavky. Druhým dôvodom, prečo v prvotnopospolnej spoločnosti prostitúcia neexistovala bolo aj to, že prevládala matriarchálna spoločnosť a tá ju jednoducho vylučuje. Žena bola uctievaná ako symbol plodnosti a bolo nemysliteľné aby svoju plodnosť poskytovala zákazníkom za odmenu. Vtedy to zrejme ani nikoho nenapadlo, že je možné z niečoho takého žiť.
Nenahovárajme si, že vtedy nevedeli, čo je to sex. Naši predkovia prišli na to dávno, že bez pohlavného styku by ľudstvo vyhynulo. Taktiež však prišli na to, že spomínaná činnosť nie je iba nevyhnutná k prežitiu, ale je aj nadovšetko príjemná. Zrejme preto si vymysleli nespočetné množstvo rituálov, ktoré uctievajú plodnosť ako takú. Niektoré tieto rituály sú mylne považované za prostitúciu. Prostitúcia musí spĺňať niekoľko podmienok: remeselnosť, odmena, nevoliteľnosť. Rozoberme teda niekoľko takých rituálov.
Z modlitieb starých Sumerov (asi 4500 pred .n.l.) sa dozvedáme, že v chrámoch bohyne Bau boli ženy zasvätené božstvám a ich pozemských predstaviteľom ako slúžky alebo konkubíny. Pre sumerské dievčatá to však nebola hanba, práve naopak. Otcovia boli hrdí a šťastní, že ich dcéram sa dostalo takej veľkej cti. Kto chcel aby tam jeho prijali, musel dať aj patričné veno.

Známy "otec dejepisu" Horodotos nám zanechal zaujímavú správu z Babylonu: „Každá žena si raz za svojho života musí sadnúť pri chráme Afrodity a vyspať sa s cudzincom. Tie, ktoré si zaklajú na svojich peniazoch sa nechajú doviesť na koči, v sprievode služobníctva. Menej majetné to robia tak, že si sadnú na príslušné miesto a obviažu si hlavu šatkou. Čaká tu veľa žien. Cudzinci, ktorí sem prídu, vyvolia si jednu z nich. Žena, ktorá už prišla pred chrám nesmie ísť domov bez toho, aby jej cudzinec nehodil do lona peniaze a pritom povedal: V mene bohyne Mylitty. Tak sa totiž volá Afrodita u Asýrčanov. Žena nesmie peniaze odmietnuť, pretože sú to sväté peniaze, musí teda ísť s prvým cudzincom ktorý jej peniaze hodil. Od chvíle keď sa s cudzincom vyspí, je zasvätená a môže ísť domov. V budúcnosti jej môžete ponúknuť čokoľvek, už to nikdy nespraví. Pekné dievčatá sa spravidla vrátia domov rýchlo, tie škaredé tam presedia dlhý čas, ba niektoré až 3 - 4 roky.“

Z opisu jasne vidieť, že ide o rituál. Žena to urobila iba raz v živote a preto nespĺňa podmienku remeselnosti. Ťažko povedať, čo viedlo domácich k zavedeniu takéhoto zvyku, ale keďže Myllita resp. Istara bola bohyňou plodnosti, zrejme jej obetovali panenstvo, tak ako prvé poľné plody. Ešte i dnes sa u primitívnych národov, ktoré zostali v izolácii od celosvetovej spoločnosti vyskytujú zvyky, ktoré na prvý pohľad pripomínajú prostitúciu. Predmanželské styky s častou výmenou partnerov sú neobmedzené, mladí ľudia často žijú v spoločných domoch, ktoré sú určené len pre mládež. Dospelí sa do ich záležitostí vôbec nemiešajú. V takomto prípade chýba ako podmienka prostitúcie hmotná odmena a nevoliteľnosť.

Mnoho národov má rôzne rituály spojené s rôznymi sviatkami. Ich spoločným znakom je oslava plodnosti a mužský pohlavný úd je ústrednou postavou. Že sa pri tancoch voľne pohlavne obcuje, nemá nič spoločné s prostitúciou, už len preto, že nikto nedostane hmotnú odmenu - doslova ani „floka“.

Súperenie medzi Aténami a Korintom

V žiadnej dobe a v žiadnom meste sveta nehrali ľahké ženy a prostitútky väčšiu rolu ako v Aténach a Korinte, v zlatom veku gréckej kultúry. Nič na tom nemení existencia moderných veľkomiest - Paríž, Londýn, Tokio, New York - pretože zatiaľ, čo dnes je viditeľný akýsi priestorový predel medzi láskou zadarmo a láskou za peniaze, ovládala v starom Grécku Venušina služba vo svojich najrozličnejších podobách všetky oblasti života.
Dodnes nie je úplne jasné, prečo sa Gréci vrhali s takým nadšením do náručia prostitútok. Možno preto, aby unikli ešte väčšiemu zlu - láske k chlapcom. Zdá sa byť isté, že to bol práve filozof a zákonodarca Solón, kto predpísal Aténčanom nevestince ako liek proti homosexualite a rovnako nesporne zostáva, že až dodnes neužíval nikto žiadnu medicínu ochotnejšie. Solón zakúpil pre aténsky štát vhodný dom a požiadal obchodníkov s otrokmi, aby mu ponúkli vhodné ženy a dievčatá. Stanovil však také nízke vstupné, že mu vynieslo najúprimnejšiu chválu spoluobčanov. Ako štátnik uvažoval asi takto: bohatí mešťania si tak či onak vydržujú otrokyne a konkubíny. Neporiadok v meste, nebezpečenstvo slušným ženám a poctivej chudine hrozí v prvom rade od nižších vrstiev. Za prvým verejným domom nasledoval ale ďalší. Ponuka začínala byť pestrejšia, atmosféra príjemnejšia a obyvateľky populárne aj mimo ich stien. Po určitom čase sa v Aténach sformovali tri veľké skupiny radodajok: obyvateľky nevestincov sa volali dikteriady, tanečnice a hráčky na flautu boli auletrídy a nakoniec hetéry. „Prvé z nich boli do istej miery otrokyňami prostitúcie, druhé ich pomocníčkami a tretie ich kráľovnami“ (Pierre Dufour).

Nabudúce sa bližšie pozrieme na tieto tri „triedy“ neviestok podrobnejšie. Kým dikteriady svojím postavením pripomínajú skôr tie naše známe z E 55, tak hetéry si mohli vychutnávať vysoké spoločenské a dokonca aj politické postavenie. No ale o tom nabudúce. Zároveň sa prenesieme v čase a prietore trochu ďalej. Do Rímskej ríše, kde legislatívny systém bol ešte prepracovanejší a dôslednejší ako v starovekom Grécku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zástupca firmy, ktorej zadržali 112 kamiónov: Hľadáte problém tam, kde nie je

Belgické úrady podozrievajú firmu North Sea Express, že vykorisťuje vodičov.

KOMENTÁRE

Môže byť Harabin škodcom?

Aj v pozícii radového sudcu vyzerá Harabin na nebezpečného škodcu.


Už ste čítali?